Vábenie temnoty [King Stephen]

Kolekcia najlepších a dosiaľ nepublikovaných poviedok od kultového rozprávača

„Obľúbili ste si temnotu? Fajn, ja tiež,“ píše Stephen King v doslove tejto výnimočnej zbierky dvanástich krátkych poviedok, z ktorých mnohé doteraz ešte neboli publikované. A práve tienisté stránky života predstavujú ústredný motív príbehov, v ktorých King opúšťa hranice všednosti a posúva ich až k nadprirodzenosti. Lebo „práve snenie a monštrá tvoria nevyhnutnú zložku duševného zdravia“ človeka a nemožno si pred nimi zakrývať oči.
Čo ak by sa niekomu napríklad snívalo o mieste, kde je zahrabaná mŕtvola? Uveril by mu niekto, že to bol len sen alebo by ho podozrievali z vraždy? Odpoveď sa skrýva v poviedke Zlý sen Dannyho Coughlina. Poviedka Štrkáče voľne nadväzuje na Kingov román Cujo a sleduje ďalšie osudy Vica Trentona. V poviedke My, ktorým sa sníva sa Williamovi Davisovi prostredníctvom zvláštneho inzerátu v novinách otvoria dvere k nečakanému poznaniu. Úvodné strany poviedky Odpovedač napísal King ako tridsaťročný no príbeh dokončil až o desiatky rokov neskôr. Dá sa predvídavosť považovať za dar alebo prekliatie? Má život poznačený desivou tragédiou ešte nejaký zmysel?
Každý príbeh ponúka jedinečné odpovede a vyvoláva ešte viac otázok.

Z anglického originálu You Like It Darker (Scribner, an imprint of Simon & Schuster, Inc., New York 2024) preložila Marína Gálisová.

Ukážka z textu
Odpovedač natiahol svoje obrovské stopky a tie pri tom zašťukali veľmi podobne ako Philov budík, ktorý mával pri posteli počas rokov štúdia. „Ste pripravený?“
„Áno.“ Phil sa posadil na stoličku pre klientov. „No ak mi nebudete vedieť odpovedať na prvú otázku, vezmem si svoje peniaze naspäť dvojnásobne rýchlo. Buď mi ich dáte dobrovoľne, alebo si ich vezmem nasilu.“
„To znie absolútne surovo!“ pohoršil sa Odpovedač... ale smial sa pri tom. „Pýtam sa znovu, ste pripravený?“
„Áno.“
„Tak začíname.“ Odpovedač šťukol páčkou na zadnej strane stopiek a stopky začali tikať.
„Najskôr to, čo ste mi navrhli. Aké je meno mojej matky zaslobodna?“
Odpovedač nezaváhal: „Sporanová.“
Philovi spadla sánka. „Dopekla, ako to viete?“
„Nechcem márniť čas, za ktorý platíte, Phil, ale musím zdôrazniť, že ste položili ďalšiu otázku, na ktorú poznáte odpoveď. Viem to, lebo som čo asi? Odpovedač.“
Phil mal pocit, akoby mu na brade pristál pravý hák. Dokonca potriasol hlavou, aby si ju vyčistil. Odpovedačove stopky tikali veľmi hlasno. Ručička sa blížila k štvorke.
„Ako sa volá moje dievča?“
„Sally Ann Allburtonová.“ Bez náznaku zaváhania.
Phil sa začal báť. Hovoril si, že sa nemá prečo, je pekný októbrový deň a on je jednak mladší, jednak nepochybne silnejší ako muž na druhej strane stolíka. Je to trik, nič iné to byť nemôže. No nebolo to preto o nič menej strašidelné.