Prasa [Kučera Ivan]

Románové spracovanie najlepšej trilerovej poviedky roka. 
Tvrdé ako rana kladivom do hlavy.
Ostrý Pichliač je na prvý pohľad dedina ako každá iná. V skutočnosti je plná temných tajomstiev a žeravých uhlíkov, ktoré môžu kedykoľvek prepuknúť v ničivý požiar. Zatiaľ je pokoj, ale veliteľ obecnej polície Enzechštejn tuší, že je to ticho pred búrkou.
Do hlbokých lesov, ktoré sú všade naokolo, odchádza mladý muž spáchať samovraždu. Vodca miestnej problémovej rodiny začína vidieť na červeno. Starý sedliak práve umrel a zanechal na svete obrovské prasa. Prasa, ktoré hladuje. Ktoré bolo zvyknuté na žrádlo. A je ochotné spraviť čokoľvek pre to, aby zasa malo plný bachor.
Blíži sa hodina, keď sa cesty všetkých stretnú a nastane MASAKER.

Ukážka:
Enzechštejn Magde raz povedal, že pichliačske lesy miloval už od detstva. Ktoré sa mu, mimochodom, v posledných rokoch zdalo tak preukrutne vzdialené, až ho to desilo. Život mu pripadal príšerne rýchly.
Magda lesy až tak nezbožňovala. Vždy z nich mala nevysvetliteľný pocit stiesnenia a ohrozenia. Po nociach a skoro ráno sa z nich ozývali zvláštne zvuky, ktoré v nej vyvolávali nepríjemné pocity. Manžel ju uistil, že im tu nič nehrozí.
„V tejto časti Slovenska nežije nič nebezpečné,“ hovorieval jej s obľubou a hladkal ju pri tom upokojujúco po tvári a krku. „Maximálne diviaky. A zmije. Medvede ani vlky nie. Nemáš sa čoho báť, miláčik.“
Napriek jeho uisteniam mala na vec iný názor. Napohľad boli hory krásne, no predsa, bolo lepšie držať sa od nich v bezpečnej vzdialenosti. Tým si bola istá.