Kladivák 2: Čierny kráľ [Iša Janko]

V Pressburgu zúri vojna gangov. Nikto neverí nikomu, každý bojuje s každým a ulicami tečú potoky krvi. Všetci chcú získať neznámu substanciu, ktorá mení pouličných vagabundov na smrtiace stroje. Veria, že si tak zaistia najvyššiu pozíciu v potravinovom reťazci nočného mesta, v ktorom neplatia žiadne pravidlá ani zákony. Uprostred bojov na život a na smrť sa ocitá Kladivák. Desiatky nepriateľov drví svojou Rukou a vrecká má plné granátov. Bude to stačiť? Z temnej noci totiž prichádza to najväčšie zlo. Pre všetkých.
Nenávisť, krv, popol a roztavený asfalt − to je kokteil, ktorý vám Kladivák vo svojom druhom pokračovaní naservíruje po litroch.

Ukážka:
Hlave tejto partie Dorfákov nikto nepovedal inak ako Dudi. Alebo agresívne hovado, no takých už žilo len málo, čo by si to mohli dovoliť.
Dudi reprezentoval starú školu, etalón pressburského gangstra z nočných ulíc. Zažltnuté mastné tričko, zapravené v rifliach, a cez to prehodená kožená letecká bunda. Celý obraz dokresľoval zastrčený revolver za opaskom na bruchu, hrdo všetkým na očiach.
„Dudi chce niečo povedať,“ utíšil chlapov jeden z jeho najbližších a zvyšok Dorfákov v tom momente stíchol. Ich šéf budil obrovský rešpekt aj medzi svojimi. Povesť ho predchádzala. Začínal ako výpalník, a už vtedy sa ho všetci obávali, lebo používal najbrutálnejšie praktiky. Práve jeho drzosť a kruté metódy boli roky známe aj mimo územie Bischdorfu, kde každodenne pôsobil. Takýto prístup a zastrašovacie schopnosti ho postupne vystrelili na vrchol a stal sa pravou rukou samotného Gregora, otca mafie z robotníckych ubytovní Bischdorfu. Dorfákov.
„Dík, bratku. Chlapi, nestretli sme sa tu náhodou! Máme čo oslavovať.“ Dudi s týmito slovami ukázal na hromadu tmavých prepraviek, ktorá bola na zemi za ním. „Vodka, pivo! A aj niečo do nosa!“ Pri poslednej vete siahol do vnútorného vrecka bundy a vytiahol macatý sáčok plný bieleho prášku.
Chlapi spustili radostný rehot. Chľastom nikdy nepohrdnú, no nikto si zatiaľ nenalieval. Čakali, kým Dudi skončí svoj príhovor.
„Náš patrón, pán Gregor, sa rozhodol rozšíriť svoje teritórium. Je čas, aby sme všetkým ukázali, čoho sme naozaj schopní! A tu, na tomto mieste, sa to všetko začne. Otvoríme tu náš nový podnik! Všetkým rovno pod papuľou!“ Po týchto slovách začali chlapi ako na povel znovu burácať. „Najlepšie pivo a najkrajšie ženy a všetko v okolí pod našimi krídlami. Čaká nás veľa prace, ale teraz... chľastáme!“